Slovenské vyšetrovanie kryje porušovania ľudských práv

28. 11. 2003 -, Feminet

Na základe zastavenia trestného vyšetrovania, vyznačujúceho silnými zakrývacími taktikami, odmietol podpredseda vlády pre európsku integráciu, ľudské práva a menšiny Pál Csáky zistenia ľudsko-právnej správy dokumentujúcej 110 prípadov rómskych žien, ktoré boli násilne a nedobrovoľne sterilizované v štátnych nemocniciach na východnom Slovensku.

“Pokračujúce obťažovanie a zastrašovanie obetí, svedkov a ochrancov ľudských práv znemožnilo akýkoľvek náznak dôveryhodnosti vyšetrovaní slovenskej vlády ohľadom násilných a vynútených sterilizácií rómskych žien,” povedala Christina Zampas, právna poradkyňa Centra pre reprodukčné práva a jedna z autoriek správy Telo i duša: Násilné sterilizácie a iné útoky na reprodukčnú slobodu Rómov na Slovensku. “Jediným spôsobom, ako môže vláda začať odškodňovať porušovanie ľudských práv rómskych žien, je pokračovať vo vyšetrovaní a to v súlade s medzinárodnými právnymi štandardami.”

Centrum pre reprodukčné práva a Poradňa pre občianske a ľudské práva, autori správy, ktorá odkrýva porušovanie práv rómskych žien, vyzýva slovenskú vládu, aby pokračovala vo svojom vyšetrovaní v tejto oblasti. Zástupkyňa poškodených v trestnom konaní podá sťažnosť proti zastaveniu trestného konania. Vyšetrovanie bolo vedené v rozpore so slovenským právnym poriadkom a v rozpore so zárukami medzinárodného práva a ľudsko-právnych štandardov týkajúcich sa trestného vyšetrovania.

• Rómske ženy boli silne zastrašované hrozbami trestu odňatia slobody vo výške jedného až troch rokov, ak sa v ich prípadoch násilná sterilizácia nepotvrdí.
• Vyšetrovatelia nezaobchádzali so ženami s potrebným rešpektom a chovali sa k nim často de facto ako k páchateľom trestných činov, napr. niektoré ženy neboli vôbec písomne pozývané k výsluchom, polícia jednoducho prišla do osád a povedala ženám, že musia okamžite na políciu k výsluchom.
• Vyšetrovatelia využívali informácie získané pri výsluchoch k ďaľšiemu zastrašovaniu žien. Napr. ženám, ktoré otehotneli vo veku mladšom než 15 rokov, sa vyhrážali, že ich partneri budú stíhaní za pohlavné zneužívanie, napriek tomu že trestnosť ich činov dávno zanikla.

Táto zastrašujúca atmosféra a nezákonné zaobchádzanie zabránili ostatným ženám v tom, aby sa prihlásili ako poškodené alebo vyšli na povrch so svojimi prípadmi.

Napriek tomu, že orgány činné v trestnom konaní identifikovali rómske ženy, ktoré boli sterilizované bez ich informovaného súhlasu alebo jasné prípady nezákonných sterilizácií žien, ktoré boli sterilizované ako mladistvé bez súhlasu ich zákonných zástupcov, nevyvodili z toho žiadne závery a tieto zásadné otázky nevyšetrovali. Rómske ženy vo vyšetrovaní svedčili, že podpisovali tlačivá oprávňujúce sterilizácie tesne pred operáciou alebo nevedeli, že podpisujú súhlas so sterilizáciou - často na operačnom stole alebo v silných bolestiach či pod vplyvom anestetík. Avšak orgány činné v trestnom konaní sa zameriavali výlučne na to, či obete súhlas podpísali a či bol zdravotný dôvod k sterilizácii. Neobjasňovali okolnosti, za ktorých ženy súhlas podpísali, a ignorovali právne štandardy, že samotný podpis nie je dôkazom plného a informovaného súhlasu. Navyše nebrali do úvahy univerzálne uznávané medicínske názory a prax, ktoré potvrdzujú, že sterilizácia nie je nikdy nevyhnutný úkon, ktorý by nevyžadoval od lekára získať plný a informovaný súhlas pacientky.

“Slovenskí vyšetrovatelia nepochopili celý problém," povedala Barbora Bukovská, výkonná riaditeľka Poradne a autorka správy Telo i duša. "Zásadnou otázkou bolo, či tieto ženy dali k sterilizácii informovaný súhlas. Len preto, že lekár ukáže na ženin podpis v spise ešte neznamená, že nebola k jeho poskytnutiu prinútená alebo dotlačená."

Vyskytli sa tiež obavy ohľadom zaujatosti dozorujúceho prokurátora GP SR. Dozorujúci prokurátor GP SR povedal zástupkyniam Poradne a Centra v máji tohoto roku, že jeho manželka bola sterilizovaná bez jej plného a informovaného súhlasu, a že on to nepovažuje za problém, ani v tom nevidí porušenie zákona. Generálna prokuratúra, ktorá dozoruje vyšetrovanie, ale podnet zástupkyne poškodeným ohľadom námietky zaujatosti dozorujúceho prokurátora GP SR ignorovala.

Naviac, slovenskí štátni predstavitelia obvinili autorky správy Telo i duša z podomieľania vyšetrovania tým, že odmietli zverejniť mená a identitu obetí zdokumentovaných v správe. Autorky odmietli vydať takéto informácie, pretože sú viazané právnou povinnosťou chrániť prísnu dôvernosť svojich zdrojov. Početné medzinárodné právne štandardy, vrátane čl. 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach, podporujú právo autoriek uchovať svoje zdroje ako dôverné.

Telo i duša odkryla aj ďalšie porušenia práv rómskych žien, ako napr. fyzické a verbálne útoky, segregáciu v pôrodniciach a iné rasovo diskriminačné štandardy zdravotnej starostlivosti, nesprávne informovanie o otázkach zdravotného stavu, a odopieranie prístupu do zdravotnej dokumentácie. Správa je založená na rozhovoroch s rómskymi ženami, gynekológmi, pôrodníkmi, vedením nemocníc a štátnymi úradníkmi, ktoré boli vykonané na východnom Slovensku v roku 2002.