Pouze text - only text Econnect Zpravodajství Informační servis pro NNO
- Kalendář akcí | Práce v NNO | Katalog odkazů | Občan TOPlist
- -
Pouze text - only text
logo Econnectu Zpravodajství
pro registrované uživatele pro novináře pouze text English
-
- - - - - - - - -
- -
-
Zpravodajství ze VŠECH oblastí Životní prostředí Lidská práva Sociální oblast Gender Regionální rozvoj Kultura Občanský sektor Internet
- -
Zpravodajství - kultura
zpravodajstvi.ecn.cz > zpravodajství > komentáře
-
-

 zprávy

 komentáře

 tiskové zprávy

 témata

 multimedia

Chočeš po spivaku?

11. 7. 2006 - Lucia Nimcová

Moji rodičia sú Rusnaci, aj celá moja rodina je rusnacka. Do projektu Rusnaci som sa teda narodila a do konca života budem nedobrovoľne jeho súčasťou. Nikdy som nemala potrebu to príliš riešiť, bol to pre mňa fakt, nad ktorým som sa doposiaľ vážne nezamýšľala. Ale keď sa snažím riešiť celý svet a veci s tým súvisiace, vždy nakoniec skončím pri sebe. Myslím, že minimálne do mojej smrti zostane tento projekt pre mňa nedokončený, aj keby som počula zo všetkých strán, že sa to neoplatí. Jednoducho tvrdohlavá Rusnačka.

Najkrajšiu časť svojho detstva som prežila v Starine, na mieste, ktoré už viac neexistuje a táto skúsenosť sa stala aj mojím životným pocitom. Stále hľadám svoj stratený domov a snažím sa spriateliť na majetkoch rozhádanú rodinu. Verím, že mi v žilách koluje duch predkov, ktorému som zostala niečo dlžná. Vždy môžem povedať, že domov je tam, kde mám rodičov, priateľov, lásku, alebo že je to miesto, kde sa ráno zobudím. Nech je to kdekoľvek. Ale ten zvláštny pocit straty vo mne aj tak zostane. Možno ho moja mama primiešala do nedeľnej polievky slzami, pri počúvaní rusnackych pesničiek zo zle naladeného rádia. Ťažko povedať?

Som ukážkovým príkladom poslednej generácie, ktorá si z každodenného života a spirituality minority z oblasti Hornej Cirochy ešte niečo pamätá, ale už medzi nich tak akosi úplne nepatrí. Poznám ich jazyk, ale v každodennom zhone, ani pri rozprávaní s rodičmi, či kamarátmi, ho nepoužívam. Akosi to už nepasuje, nejde prirodzene na jazyk. Vždy sa dobre pobavia, keď použijem hoci len jedno rusnacke slovo. Veľa vecí by som na ich mieste robila úplne inak a to, čo oni často prezentujú ako kultúru, ja jednoducho nemôžem akceptovať. Určite je v tom prirodzený stret generácii, iná životná skúsenosť, ale v prípade Rusnákov je to ešte o niečo zložitejšie. Vymierame za živa a je to hrozný pocit.

Rozhodla som sa, že dám priestor na sebarealizáciu šiestim mladým ľuďom, taktiež z vysťahovaných rodín. Mojou podmienkou bolo, aby ich rodičia pochádzali z Dary, Ruského, Smolníka, Ostrožnice, Zvaly, Veľkej Poľany alebo Stariny a aby mali záujem pracovať s médiom fotografie, keďže v tejto oblasti som ich mohla usmerniť. Zaujímal ma mladý vysťahovalecký príbeh, osobná skúsenosť, ktorú by som mohla porovnať s tou mojou.

Projekt sa skladal z troch častí - zo zbierania rodinných archívnych fotografií, filmov a piesní z obdobia, keď ešte dediny existovali; z fotografickej a filmovej dokumentácie likvidácie dedín, výstavby vodnej nádrže Starina a vysťahovania obyvateľov do nových miest v tvorbe regionálnych amatérskych umelcov a súčasnosť a asimilácia cez fotografie najmladšej vysťahovaleckej generácie.

Kniha a výstava Rusnaci sú dokumentom nielen o vymierajúcej minorite Rusnákov, ale aj o našej diskusii. Je to malý príbeh spomienok, ktorý by sme chceli uchovať pre tých, čo prídu po nás. Nezastupiteľné miesto v našom projekte patrí Daniele Kapraľovej, ktorá bola našim anjelom strážnym a vďaka nej sme sa dostali k mnohým vzácnym materiálom. Roman Babjak bol jediný slovenský senzor v tomto boji medzi nami Rusnákmi a dovolím si povedať, že tomuto projektu pomohol oveľa viac, ako asi pôvodne zamýšľal. Chcela by som sa poďakovať aj urbariátu Ruské, ktorý nás aspoň symbolicky finančne podporil. Bolo to pre nás pekné gesto. Ostatné urbariáty vysťahovaných dedín o naše aktivity takmer neprejavili záujem. Ale to už je téma pre iný projekt.

Naším zámerom je pozvať náhodného okoloidúceho na rodinnú návštevu pri počúvaní autentických piesni a pozeraní rodinných fotografii miznúceho sveta. Ako by povedala moja babka : „Hosť do domu, boh do domu.“ Myslím si, že práve pohľad z vonku by mohol priniesť nové idei a životodarný nadhľad.

DISKUSE - KOMENTÁŘE:

KORMIDLO - katalog odkazů občanské společnosti

www.kormidlo.cz * Lidská práva * Sociální rozvoj a pomoc * Životní prostředí * Globalizace a udržitelný rozvoj * Kultura * Lidé a společnost * Neziskový sektor
www.kormidlo.cz

Služby Econnectu

ToolkitUnavuje vás tvorba www stránek v HTML?
Nemá váš webmaster čas na jejich aktualizaci?
S publikačním systémem TOOLKIT to zvládnete SNADNO, RYCHLE A SAMI:
VYZKOUŠEJTE ZDARMA!
vytisknoutvytisknout
Logo Econnectu Easy CONNECTion - snadné spojení mezi lidmi, kteří mění svět
Webhosting, webdesign a publikační systém Toolkit - Econnect
Econnect,o.s.; Českomalínská 23; 160 00 Praha 6; tel: 224 311 780; econnect@ecn.cz