Keď vzácne druhy miznú

5. 11. 2007 - Martina Badidová, Viera Stanová, Changenet

Medzi takéto lokality patria aj rašeliniská. Kto z nás by nepoznal rašelinu? Pri jej kúpe sa zriedka zamyslíme nad jej skutočnou hodnotou. Vznikla práve na rašeliniskách, kde žijú reliktné, vzácne a ohrozené druhy rastlín a živočíchov. Rašelinísk poznáme niekoľko typov a to pod názvami, ktoré znejú pre laika „odborne“. Vrchoviská a prechodné rašeliniská vznikajú zarastaním vodných plôch alebo trvalo zamokrených zníženín. Vrchoviská majú extrémne kyslú pôdu a sú vo svojom strede vyklenuté. Nedostatok minerálnych zrážok a úplná závislosť od zrážkovej vody vyhovuje iba obmedzenému počtu druhov.

To neplatí pre prechodné rašelinisko, kde je aj druhové zloženie pestrejšie a vyskytuje sa tu napríklad mäsožravá rastlina rosička okrúhlolistá. Špeciálnymi žliazkami vytvára na listoch sliz, ktorý vyzerá ako rosa a láka hmyz. Slatinné rašeliniská zas spoznáme podľa toho, že sa na lúke zaboríme po členky do vody. Táto na prvý pohľad „obyčajná lúka“ má osobité zloženie. Rastliny tu rastú v dvoch vrstvách, spodná je tvorená machmi, horná rôznymi rastlinami – akými sú napr. orchidey alebo ostrice.

Z pôvodnej rozlohy rašelinísk na Slovensku zostalo už len menej ako 10 percent. Drastický úbytok a degradáciu rašelinísk v celej Európe spôsobilo niekoľko faktorov. Prvým z nich je samotná ťažba rašeliny. U nás sa ťaží veľkoplošne pomocou strojov na vrchovisku na Orave, čím sa ničí jedna z najväčších slovenských lokalít. V súčasnosti je ťažba kvôli vlastníckym sporom pozastavená. Ďalším dôvodom bolo masívne odvodňovanie – snaha o premenu na poľnohospodársku pôdu alebo zalesňovanie. U slatinných rašelinísk mohlo mať aj odvodňovanie v širšom okolí alebo v povodí negatívny dopad na samotné chránené územie, čo sa prejavilo jeho degradáciou – presušením, následným zarastaním nevhodnými druhmi a úbytkom druhov typických pre takého biotopy.

Závažným faktorom okrem narušeného hydrologického režimu v súčasnosti naďalej ostáva nevhodné hospodárenie. Vyhlásenie najvýznamnejších rašelinísk v období socializmu za chránené územia u niektorých lokalít paradoxne prispelo k ich degradácii. Slatinné ekosystémy boli po stáročia tradične obhospodarované hlavne kosením, zriedkavejšie prepásaním dobytkom. V opačnom prípade začnú zarastať. Aj keď niektorí ochranári sú proti takýmto opatreniam, biodiverzita týchto biotopov je naozaj veľmi vysoká. Napríklad len na slatinných lúkách rezervácie Abrod bolo zaznamenaných 480 druhov vyšších rastlín a potvrdil sa výskyt nových druhov húb na Slovensku. Najväčšia populácia vzácneho všivca žezlovitého sa v strednej Európe nachádza na Belianskych lúkách. Z pohľadu druhovej rozmanitosti tak patria tieto ekosystémy medzi najvzácnejšie a najohrozenejšie na svete.

V súčasnosti sa množia aj prípady vážneho, či už úmyselného alebo neúmyselného porušenia zákona o ochrane prírody, týkajúce sa práve nevhodného zásahu do vodného režimu chránených území, na ktorých sú predmetom ochrany slatinné rašeliniská. Napríklad v prírodnej rezervácii Močiar (ide o unikátny travertínový pramenný systém) došlo k vážnemu narušeniu vodného režimu vykopaním bazénu. Žiaľ okrem zdĺhavého hľadania a usvedčovania páchateľa neboli štátne orgány ochrany prírody schopné zaujať stanovisko k okamžitej revitalizácii tohto územia. Uvedené územie tak naďalej chátra, pričom vzniknuté zmeny môžu byť nevratné a už nikdy sa nemusí podariť obnova pôvodného stavu.

Obnova zničených rašelinísk je zložitá problematika. Na Slovensku s ňou máme zatiaľ málo skúseností. V pilotnom projekte Inštitútu aplikovanej ekológie Daphne, ktorý práve prebieha na Slovensku, boli vybrané 3 územia. Lokality Abrod a Belianske lúky predstavujú najvhodnejšie lokality z hľadiska obnovných opatrení a majú vysoký potenciál na obnovu. Tretia lokalita - Kláštorské lúky sú značne poškodené a ich obnova je urgentná. Po úvodných štúdiach sa prikročilo k mulčovaniu špeciálnym strojom a pripravuje sa čiastočná obnova vodného režimu. Celá plocha už aj krovinami zarastenej lúky sa pokosí. Tým sa umožní návrat pôvodných druhov tohto biotopu. Najdôležitejšie v tomto prípade je však vzbudiť u majiteľov a užívateľov týchto pozemkov záujem o dlhodobé hospodárenie tak, aby takéto obnovné opatrenia už v budúcnosti neboli potrebné.

Slovensko sa svojím vstupom do EU zaviazalo chrániť rašeliniská a to v rámci siete chránených území Natura 2000. Natura 2000 však nie je do dnešného dňa vyhlásená. Navyše, Európska komisia požaduje po vláde Slovenskej republiky, aby bola táto sieť rozšírená aj o mnohé lokality rašeliniskových biotopov, ktoré sú podľa vedeckých návrhov nedostatočne zastúpené. Mnohé lokality rašelinísk na Slovensku sú naďalej ohrozené. Ich ochrana je nesystémová a nie je samozrejme ani vyčlenené dostatočné množstvo finančných prostriedkov.

A tak nám naďalej miznú vzácne druhy z posledných lokalít.