Slovenské medvede v ohrození
13. 9. 2004 - Ing. Juraj Lukáč, Lesooochranárske zoskupenie VLK
Ministerstvo životného prostredia povolilo v roku 2004 odstrel 60 medveďov. O usmrtení ďalších 4 medveďov sa rozhoduje.Všetky medvede, ktoré sa majú podľa ministerstva životného prostredia odstreliť, sú medvede, ktoré nikdy nespôsobili žiadnu škodu na hospodárskych zvieratách, či včelstvách a neohrozili zdravie ľudí. Podľa LZ VLK by mal byť lov medveďov sústredený na jedincov, ktoré spôsobujú opakované škody na majetku alebo svojím správaním ohrozujú ľudí. Preto sa proti všetkým týmto povoleniam odstrelov neškodných medveďov VLK v správnych konaniach odvolal. Správnych konaní, ktoré majú povoliť odstrel medveďov, ktoré spôsobujú škodu alebo ohrozujú ľudí, sa VLK nezúčastňuje a umožňuje tak okamžité udelenie povolenia odstrelov.
Ministerstvo eviduje podľa informácií LZ VLK 101 žiadostí o zastrelenie medveďov hnedých, pričom koľko medveďov na Slovensku žije, nik v skutočnosti nevie. Medveď hnedý je z medzinárodného pohľadu mimoriadne vzácny a vyhynutím ohrozený živočích, ktorý sa v južnej a západnej Európe už takmer nevyskytuje. Na Slovensku je zaradený medzi celoročne chránené druhy živočíchov so stanovenou spoločenskou hodnotou 80 000,-Sk a podľa zákona o ochrane prírody a krajiny je ho zakázané chytať, zraňovať alebo usmrtiť. (Zákon č. 543/2002, vykonávacia vyhláška 24/2003). Trend presadzovaný Ministerstvom životného prostredia môže podľa LZ VLK ohroziť populáciu medveďa hnedého v slovenských horách.
Podľa LZ VLK vnucuje poľovnícka loby spoločnosti negativistickú predstavu medveďa číhajúceho v húštine na nevinných turistov. Tento obraz je ešte zosilňovaný médiami, motivovanými honbou za senzáciami. Poľovníci sú zase poháňaní snahou získať čo najviac najlukratívnejších výnimiek na lov medveďa.
V skutočnosti sa v slovenských lesoch odohrávajú každý deň desiatky stretnutí človeka s medveďmi. Vzhľadom na prirodzenú plachosť medveďov, ktorý radšej stretnutie neriskujú a rýchlo sa skryjú, človek drvivú väčšinu stretnutí ani nezaregistruje.
Väčšina konfliktov s medveďmi je zapríčinená nevhodným správaním ľudí. Najnebezpečnejšie bývajú medvede poranené na spoločných poľovačkách alebo synantropné medvede, ktoré sú zvyknuté na ľudskú potravu a stratili prirodzenú plachosť.
Takýmto konfliktom sa dá predchádzať. Zdá sa však, že o to nikomu nejde, pretože správcom hotelov nezriedka vyhovuje prítomnosť medveďov lákajúcich turistov a nesnažia sa o bezpečné uskladnenie odpadov. Poľovníci v prípade výskytu skutočne škodiacich medveďov čakajú s ich odstrelom aj celé mesiace na solventného hosťa alebo krajšiu jesennú srsť (trofej). Nikomu nevadí, že škody narastajú. VLK eviduje niekoľko prípadov, keď poľovné združenia povoleného medveďa – škodníka úmyselne nelovili, pretože čakali na bohatého hosťa!
Okrem toho poľovníci medvede prikrmujú, čím umelo zvyšujú ich počet. Pri žiadostiach o výnimky potom paradoxne argumentujú potrebou redukovať „premnožené“ medvede. Naše skúsenosti ukazujú, že ani chovatelia oviec sa príliš nesnažia zabrániť škodám. Psy priviazané na reťaziach sú úplne neúčinné a o výchovu správne vycvičených strážnych psov nie je záujem.
Napriek tomu všetkému nedosahujú oficiálne každoročné škody spôsobené medveďmi na celom území Slovenska ani jeden milión korún. Tlak poľovníkov je však taký silný, že Ministerstvo životného prostredia udelí ročne niekoľko desiatok výnimiek na odstrel medveďov, ktoré nespôsobujú žiadne škody. Tých, čo skutočne škodia je ročne zastrelených 0-5.
Aj tu však existujú alternatívne riešenia. Bezpečné uskladnenie odpadov na horských chatách, zákaz prikrmovania medveďov poľovníkmi, riadne strážené hospodárske zvieratá profesionálne vycvičenými ovčiarskymi psami, presun alebo okamžitý odstrel skutočne škodiacich medveďov!
Medvede potrebujú veľký, človekom nerušený životný priestor. Pri zvyšujúcom sa tlaku na slovenskú prírodu tento priestor strácajú. Jeho nedostatok nevyhnutne vedie ku konfliktom s človekom, na ktoré doplácajú podstatne viac medvede ako ľudia. Preto, ak chceme, aby medvede zostali trvalou súčasťou slovenskej prírody, musíme im ponechať určitý priestor pre život a naučiť sa pravidlám spolužitia. Ministerstvo životného prostredia ale aj Ministerstvo pôdohospodárstva však ponuku LZ VLK a Slobody zvierat na spoluprácu pri riešení problému synantropných medveďov pred niekoľkými rokmi odmietli.
Ing. Juraj Lukáč
Lesooochranárske zoskupenie VLK