Kjótsky protokol ratifikovalo už 100 krajín

Kjótsky protokol o znížení emisií skleníkových plynov ratifikovala v stredu Kanada. Jej ratifikáciou sa zvýšila nádej, že protokol vstúpi do platnosti, aj keď ho stále odmieta najväčší producent skleníkových plynov USA. Aby protokol nadobudol účinnosť je potrebná ešte ratifikácia Ruskou federáciou. Očakáva sa že ruský parlament tak urobí v júni 2003.

Protokol, podpísaný v roku 1997 v Kjóto, vyzýva rozvinuté krajiny k obmedzeniu produkcie plynov spôsobujúcich skleníkový efekt spojený s oteplovaním planéty do roku 2012. Aby začal protokol platiť, musia ho ratifikovať rozvinuté krajiny vypúšťajúce dohromady do atmosféry 55 % skleníkovych plynov z roku 1990. Bez USA, ktoré má na svedomí tretinu celosvetovej produkcie skeníkových plynov, musí protokol podporiť väčšina ostatných rozvinutých krajín.

S príspevkom Kanady a Poľska, ktoré sa k ratifikácii pridalo 13 decembra, dosahuje súčet emisií produkovaných 43,7 %. S ruským príspevkom 17,4 % by protokol dosiahol 55% limit, ktorý je potrebný na jeho vstúpenie do platnosti.

Protokol zaväzuje rozvinuté krajiny ku kolektívnej redukcii emisií šiestich kľúčových skleníkových plynov v rokoch 2008-2112. Stanovuje individiálne ciele zníženia emisí: 8% pre Švajčiarsko, EÚ, väčšinu krajín strednej a východnej Európy, 6% pre Kanadu, Maďarsko, Japonsko a Poľsko. Rusku, Novému Zélandu a Ukrajine stačí ich emisie stabilizovať, zatiaľ čo Nórsko môže zvýšiť emisie o 1% a Island o 10%.

Kjótsky protokol je v jeho súčasnej podobe iba kozmetickou úpravou celého problému, pretože dovoľuje započítavať do znižovania aj výsadbu nových lesov, nehľadiac na pôvodnú biodiverzitu krajiny, či obchodovať s voľnými kvótami emisií. Napriek tomu by bolo jeho prijatie pozitívnym signálom a krôčikom k riešeniu problému skleníkového efektu. Marek Valent