Domáce násilie voči ženám a dievčatám

Štúdia UNICEF Domáce násilie voči ženám a dievčatám z mája 2000 sa zameriava najmä na domáce násilie, ktoré je najrozšírenejšou, avšak relatívne skrytou a ignorovanou formou násilia na ženách a dievčatách. Hoci sa štatistické údaje komplikovane získávajú, štúdie odhadujú, že od 20 do 50 percent žien v rôznych krajinách zažilo fyzické násilie od svojho intímneho partnera alebo člena rodiny.

Násilie voči ženám a dievčatám má charakter globálnej epidémie. Má na svedomí úmrtia, týranie a zastrašovanie, či už po fyzickej, psychickej, sexuálnej alebo ekonomickej stránke. Ide o jedno z najvýraznejších porušení ľudských práv, následkom ktorého je ženám a dievčatám odopretá rovnosť, bezpečie, dôstojnosť, sebe-úcta a právo požívať základné slobody.

Dimenzie domáceho násilia je alarmujúca a žiadna spoločnosť nemôže tvrdiť, že sa v nej nevyskytuje. Krajina od krajiny sa menia iba jeho podoby a trendy.

Určité skupiny žien sú zraniteľnejšie: ženy menšinových skupín, domorodé ženy, prisťahovalkyne, utečenkyne, ženy počas ozbrojených konfliktov, v nápravných zariadeniach a väzniciach, postihnuté osoby a staršie ženy a dievčatá.

História problému z hľadiska dokumentov

V roku 1994 vymenoval Výbor pre ľudské práva pri OSN prvú Zvláštnu spravodajkyňu pre násilie páchané na ženách. Bola poverená úlohou analyzovať a zdokumentovať tento jav a brať zaň na zodpovednosť vlády jednotlivých krajín. Štvrtá svetová konferencia o ženách v Pekingu (1995) si vytýčila ako jeden z dvanástich strategických cieľov odstránenie všetkých druhov násilia voči ženám a stanovila konkrétne kroky na realizáciu Organizáciou spojených národov, vládami jednotlivých krajín, medzinárodnými a mimovládnymi organizáciami.

Domáce násilie, tak ako je definované pre potreby publikácie UNICEF, zahŕňa násilie páchané intímnym partnerom alebo členom rodiny a má nasledujúce podoby:

• Fyzické násilie ako fackovanie, bitie, vykrúcanie ramien, bodanie, škrtenie, popálenie, dusenie, kopanie, vyhrážanie sa predmetmi, či zbraňami a vražda. Medzi fyzické násilie patria aj tradičné praktiky ubližujúce ženám ako napríklad obriezka a zdedenie ženy – zvyk odovzdania vdovy a jej majetku bratovi jej zosnulého manžela.
• Sexuálne zneužívanie ako sex vynútený hrozbami, zastrašovaním alebo fyzickou silou, vynútenie neželaného sexuálneho aktu, alebo nútenie k sexuálnemu aktu s druhými.
• Psychické násilie zahŕňa správanie, ktorého účelom je zastrašiť alebo prenasledovať. Tento druh násilia sa prejavuje vo forme hrozieb opustenia alebo týrania, domáceho väznenia, neustálym dohľadom, hrozbami odobrať právo opatrovať deti, hrozbami ničenia predmetov, izoláciou, verbálnym útočením a neustálym ponižovaním.
• Ekonomické násilie, ktoré sa prejavuje odmietnutím poskytnúť prostriedky, finančné príspevky, jedlo alebo základné potreby, kontrolovaním prístupu k zdravotnej startostlivosti, zamestnaniu a pod.
• Akt nečinnosti bol tiež zaradený ako forma násilia voči ženám a dievčatám. Rodové predsudky diskriminujúce ženy prostredníctvom nedostatočnej obživy, vzdelania a prístupu k zdravotnej starostlivosti sa zaraďujú k prípadom porušovania práv žien.

Príklady násilia voči ženám počas životného cyklu

Pred narodením: Potraty podľa pohlavia plodu; dôsledky bitia počas tehotenstva na výsledok pôrodu

Rané detstvo: Zabíjanie novorodeniat ženského pohlavia; fyzické, sexuálne a psychické týranie

Detstvo: Manželstvo detí; ženská obriezka; fyzické sexuálne a psychické násilie; incest; detská prostitúcia a pornografia

Pubertálny vek a dospelosť : Násilie počas schôdzok a dvorenia (napr. sarkastické nadbiehanie a znásilnenie na schôdzke); ekonomicky vynútený sex (napr. študentky majúce pohlavný styk so “sponzorom” svojich štúdií); incest; sexuálne zneužívanie na pracovisku; znásilnenie; sexuálne obťažovanie; nútená prostitúcia a pornografia; obchodovanie so ženami; násilie v partnerstve; znásilnenie manželom; násilie a vražda kvôli venu; vražda spáchaná partnerom; psychické násilie; násilie na postihnutých ženách; nútené tehotenstvo

Starší vek: Vynútené “samovraždy” alebo vraždy vdov z ekonomickým dôvodov; sexuálne, fyzické a psychické násilie

(Zdroj: “Násilie páchané na ženách” /Violence Against Women/, Svetová zdravotnícka organizácia WHO, FRH/WHD/97,8 )

Domáce násilie a jeho výskyt v jednotlivých krajinách

Priemyselne vyspelé krajiny

Kanada - 29% žien (z celonárodnej reprezentatívnej vzorky 12300 žien) uviedlo, že od svojich 16 rokov boli fyzicky aspoň raz napadnuté svojím súčasným alebo minulým partnerom.

Nový Zéland - 20% zo vzorky 314 žien uviedlo, že ich partner udrel alebo inak fyzicky napadol.

Švajčiarsko - Podľa výskumu z roku 1997 uviedlo 20% z 1500 žien fyzické napadnutie.

Veľká Británia - 25% žien (z náhodnej vzorky z jedného okresu) udrel alebo fackoval aspoň jedenkrát v živote ich partner alebo ex-partner.

USA - 28% žien (z celonárodnej reprezentatívnej vzorky) nahlásilo aspoň jeden prípad fyzického násila spáchaného svojím partnerom.

Ázia a Pacifik

Kambodža - 16% žien (z celonárodnej reprezentatívnej vzorky) nahlásilo fyzické týranie spáchané svojím partnerom; 8% bolo pritom zranených.

India - Až 45% ženatých mužov priznalo fyzické napadnutie svojich žien; tento výskum z roku 1996 zahŕňal 6902 mužov v štáte Uttar Pradesh.

Kórea - 38% náhodne vybraných žien nahlásilo fyzické týranie svojím partnerom počas minulého roku.

Thajsko - 20% manželov (z reprezentatívnej vzorky 619 manželov) priznalo fyzické napadnutie svojich žien aspoň raz počas svojho manželstva.

Stredný východ

Egypt - 35% žien (z celonárodnej reprezentatívnej vzorky) nahlásilo, že ich manžel počas manželstva aspoň raz zbil. Izrael

V prieskume z roku 1997 medzi 1826 arabskými ženami uviedlo 32% respondentiek aspoň jeden prípad fyzického týrania svojim partnerom. 30% z nich uviedlo nútený pohlavný styk so svojím manželom počas predchádzajúceho roku.

Afrika

Keňa - 42% zo vzorky 612 žien, ktoré sa zúčastnili prieskumu v jednej oblasti, nahlásilo bitie svojím partnerom. Z toho 58% bolo bitých často alebo občas.

Uganda - 41% žien uviedlo, že boli bité alebo fyzicky týrané svojim partnerom; 41% mužov pripustilo bitie svojich partneriek. Výskum sa konal na reprezentatívnej vzorke žien a ich partnerov v dvoch okresoch.

Zimbabwe - 32% z 966 žien v jednej provincii nahlásilo v roku 1996 fyzické týranie spáchané rodinnými príslušníkmi alebo členmi domácnosti od svojich 16 rokov.

Latinská Amerika a Karibik

Chile - 26% žien (z reprezentatívnej vzorky žien v Santiagu) nahlásilo aspoň jeden prípad násilia spáchaného partnerom, 11% nahlásilo aspoň jeden prípad hrubého násilia a 15% jeden prípad menej hrubého násilia.

Kolumbia - 19% zo vzorky 6097 žien uviedlo fyzické napadnutie svojim partnerom počas svojho života.

Mexiko - 30% zo vzorky 650 žien v Guadalajara uviedlo v roku 1997 aspoň jeden prípad fyzického násilia spáchaného partnerom; 13% uviedlo fyzické násilie počas predchádzajúceho roku.

Nikaragua - 52% žien (z reprezentatívnej vzorky žien v Leóne) uviedlo, že boli aspoň jedenkrát fyzicky týrané svojím partnerom; v správe z roku 1996 uviedlo 27% žien fyzické týranie počas predchádzajúceho roku.

Stredná a Východná Európa/Bývalý Sovietsky zväz/Pobaltské štáty

Poľsko - 60% rozvedených žien uviedlo v roku 1993 v dotazníku Centra pre výskum verejnej mienky, že boli svojím bývalým manželom aspoň raz udreté; ďaľších 25% uviedlo opakované násilie.

Estónsko - 29% žien vo veku 18-24 rokov sa obáva domáceho násilia a toto percento rastie s vekom respondentiek, pričom až 52% žien vo veku 65 alebo viac rokov sa obáva domáceho násilia. Tieto výsledky sa týkajú výskumu z roku 1994 uskutočnenom na vzorke 2315 žien.

Rusko (Petrohrad) - 25% dievčat (a 11% chlapcov) uviedlo nechcený sexuálny kontakt. Prieskum sa uskutočnil medzi 174 chlapcami a 172 dievčatami v desiatom ročníku (vo veku 14-17 rokov).

Tadžikistan - 23% zo skúmanej vzorky 550 žien vo veku 18-40 rokov uviedlo, že boli obeťami fyzického násilia.

(Prebraté zo správy “Násilie voči ženám” (Violence Against Women), Svetová zdravotnícka organizácia WHO, FRH/WHD/97.8 a “Ženy v transformačnom procese” (Women in Transition), Správa regionálneho monitoringu, UNICEF 1999)

UNICEF posudzuje domáce násilie z hľadiska práv človeka. V násilí vidí časť rodovej diskriminácie, porušovanie práv žien a detí. Vo svojej správe Napredovanie národov z roku 1997 sa UNICEF zameral na násilie páchané na ženách a dievčatách, v roku 1998 spolufinancoval celosvetovú konferenciu zameranú na Prevenciu násilia v rodinách a v marci 1999 sa zúčastnil svetovej videokonferencie Násilie proti ženám. V apríli 2000 pozvalo výskumné centrum UNICEF vo Florecii, známe pod názvom "Innocenti", odborníkov všetkých svetadielov do talianskej Florencie, aby spolupracovali na posúdení správy Innocenti Digest a načrtli budúce postupy k vyriešeniu domáceho násilia.

Doterajšie iniciatívy vo svete

Regionálne kampane Organizácie spojených národov zahájené v roku 1998 sa zameriavali na odstránenie násilia proti ženám a umožnili nadviazanie novej spolupráce a partnerstiev medzi úradmi OSN, vládami, národnými a regionálnymi MVO, komunitnými združeniami a mediálnymi organizáciami.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) koordinuje prípravu medzinárodnej štúdie o zdraví žien a násilí, ktorá si dáva za cieľ vytvoriť metodológiu na meranie násilia páchaného na ženách a jeho zdravotných následkoch. Štúdia pokrýva rôzne kultúry v šiestich krajinách sveta.

Celoamerická zdravotnícka organizácia (Pan American Health Organization) a banka Inter-American Development Bank spolupracujú na pilotnom projekte koordinovanej multisektorálnej odozvy proti násiliu páchanému na ženách v Latinskej Amerike.

Nadácia pre podporu aktivít vedúcich k eliminácii násilia páchaného na ženách (The Trust Fund in Support of Actions to Eliminate Violence against Women) založená v roku 1996 podporuje nové projekty proti všetkým formám rodového násilia po celom svete. Zuzana Alnerová