Zmena klímy – opäť o kus ďalej

Stovky vedcov vrátane meteorológov a klimatológov združených v Medzivládnom paneli OSN pre klimatické zmeny (IPCC) začiatkom februára publikovali prvý zväzok komplexnej trojdielnej správy, doposiaľ štvrtej v poradí. Prináša informácie o súčasnom poznaní klimatických zmien, o činiteľoch, ktoré ju ovplyvňujú, o pozorovaných zmenách a možných scenároch jej vývoja v budúcnosti. Ďalšie dva diely zverejnia v apríli a máj a súbornú správu v novembri.

Autori správy v porovnaní s predchádzajúcou z roku 2001 uvádzajú so značne vyššou pravdepodobnosťou, že klíma sa mení aj v dôsledku ľudských aktivít. Celková bilancia vychádza v prospech globálneho otepľovania a to najmä v dôsledku nárastu koncentrácií skleníkových plynov v atmosfére. Ich celková produkcia sa napriek určitým snahám neznižuje, aj naďalej narastá až závratným tempom.

Koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére v porovnaní s treťou správou z roku 2001 stúpla o takmer o 3%, v porovnaní s predindustriálnym obdobím už o približne 35 %. V súčasnosti výrazne prevyšuje prirodzený rozsah koncentrácie tohto plynu v atmosfére za posledných 650 tisíc rokov. V absolútnych číslach ľudstvo v 90-tych rokoch produkovalo asi 23,5 Gt tohto plynu ročne, v období 2000 až 2005 už asi 26,4 Gt ročne. Výrazne vzrástli aj koncentrácie ďalších významných skleníkovýh plynov, metánu a oxidu dusného. Koncentrácia metánu v atmosfére bola začiatkom 90. rokov v porovnaní s predindustriálnym obdobím vyššia o vyše 140%, v roku 2005 už o vyše 148%. Koncentrácia oxidu dusného v porovnaní s hodnotou v predindustriálnom období stúpla do roku 2005 asi o 18%.

Jedným z dôsledkov otepľovania Zeme je zvyšovanie priemerných globálnych teplôt, pričom priemerné regionálne teploty sa môžu meniť veľmi rozdielne. Priemerné teploty v arktickej oblasti sa v porovnaní s priemernými globálnymi teplotami za posledných sto rokov zvýšili približne dvojnásobnou rýchlosťou.

Jedenásť z posledných dvanástich rokov patrilo medzi najteplejšie od roku 1850, kedy sa merania teploty povrchu Zeme začali zaznamenávať. Celkovo sa Zem za posledných sto rokov oteplila v priemere o 0,76°C, čo je o 0,14 °C viac, než uvádza správa z roku 2001.

Odborníci očakávajú, že súčasné emisie skleníkových plynov budú meniť klímu ešte dlho. Aj keby sme ich dnes zázrakom prestali produkovať úplne, priemerná teplota Zeme bude zo zotrvačnosti klimatického systému aj naďalej stúpať asi o 0,1°C za desaťročie. Do konca storočia sa celkovo zvýši asi o 3°C, pričom už pri náraste o dva stupne sa Zem podľa IPCC stane „nebezpečným miestom“. Podľa trocha pesimistickejších scenárov však môže stúpnuť až o 5,8°C.

Autori správy v dôsledku oteplenia predpovedajú rozpúšťanie kontinentálnych a arktických ľadovcov (množstvo ľadu sa každým desaťročím znížilo asi o 2.7%; oblasť večne zamrznutého ľadu sa od roku 1900 znížila zhruba o 7%), zvýšenie výskytu tepelných extrémov, vĺn horúčav, extrémnych zrážok a nárast výšky morskej hladiny. Asi 80% tepla pridaného do klimatického systému absorbovali oceány. Oteplenie morskej vody spôsobuje zväčšenie jej objemu a tým aj nárast hladiny morí. Celkový nárast výšky hladiny v 20. storočí správa odhaduje na asi 17 cm, do konca storočia má narásť asi o pol metra.

Správa IPCC je súborným dielom stoviek vedcov s často veľmi rozdielnymi názormi. Tých, ktorí si ešte stále myslia, že ľudské aktivity zmenu klímy neovplyvňujú alebo ju ovplyvňujú príliš nejasným spôsobom, je výrazná menšina. Kedže správa je výsledkom spolupráce, jej závery sú kompromisom a často sú oveľa miernejšie, než by si niektorí odborníci želali. Predpoveď oteplenia o 3°C do roku 2100 je napríklad výrazne nižšia, ako uvádzajú autori niektorých jednotlivých prác, ktorí predpovedajú zvýšenie až o 11°C.

Podľa IPCC je však možný aj miernejší scenár globálneho otepľovania. Zem sa do konca storočia oteplí „len“ o 1,8°C, ak výrazne zredukujeme množstvo materiálov, ktoré používame a zavedieme čistejšie a efektívnejšie technológie.

Autor pracuje ako programový koordinátor Nadácie Ekopolis.