Stretnúť aktivistického klauna v Aténach

4. 5. 2006 - Leo Singer, Barbora Černušáková , Changenet

Žijeme totiž vo svete, ktorý je iný. Snaha pomáhať druhým hoci aj na úkor vlastných záujmov nie je výrazom kladnej hrdinky, ale slabosťou a záťažou v konkurenčnom boji.

Z nášho verejného priestoru sa tieto hodnoty vytrácajú. Ich miesto zaberá arogancia, agresivita a symbolické násilie. Príkladov je viac než dosť: ofenzíva katolíckeho fundamentalizmu na všetkých frontoch, príklon k silovému riešeniu sociálnych problémov a ich dôsledkov, faktické rezignovanie na možnosť odstránenia extrémnej chudoby rómskych komunít, bublanie číreho raso-fašizmu ticho sa roztekajúce z tajomných pórov, démonizácia prisťahovalcov a najmä moslimov, ktorých „hrozba“ nás má zomknúť okolo samozvaných nositeľov „pravých hodnôt“ a vrátiť ku „koreňom našej kresťanskej civilizácie“.

Okrem toho zažívame likvidáciu sociálneho dialógu – pohŕdanie mechanizmami partnerstva s občanmi, mimovládnymi organizáciami a odbormi. Trhoví fundamentalisti dotujú z naších peňazí zahraničné korporácie na úkor podpory verejných služieb alebo ich rovno privatizujú. Investori a developeri s podporou samospráv vtrhli do chránených území a verejných priestorov miest. Kritické myslenie z médií zmizlo a hľadači alternatív sa stali terčami výsmechu a v horšom prípade sú nálepkovaní ako „extrémisti“.

Slovensko však v tomto prípade napriek zdaniu zvlášť výnimočné nie je. Extrémne pravicové, neokonzervatívne a neoliberálne prúdy silnejú aj inde v Európe. Je ale pravda, že zatiaľ nikde neinfikovali spoločnosti do takej miery ako u nás, no pandémia sa šíri.

Na jeden zázračný okamih sa zazdalo, že občianske hnutie prestalo ustupovať. Protesty v Seattli Janove, Washingtone, Prahe, Quebecu, Nice a desiatkach iných miest rozšírili nádej, že chamtivosť korporácií a ničím neobmedzovaný trh čaká potupný koniec. Médiá pohotovo vyrukovali s nálepkou „antiglobalistov“, no hnutie za globálnu spravodlivosť aj napriek tomu nadobúdalo čoraz väčšiu silu. Podnikateľské a politické elity prišli o luxus pokoja na svoje rokovania a museli sa utiahnuť do pevností.“

Autorkou týchto slov je renomovaná ekonómka Transnational Institute Susan Georgeová, čo by nás opäť mohlo utvrdiť v chmúrnej predstave o slovenskej realite. Spoločenských vedcov, ale ani novinárov, ktorí by sa zúčastňovali na verejnej diskusii o iných podobách globalizácie a kriticky hodnotili dôsledky neoliberálnych reforiem, na Slovensku jednoducho takmer niet.

Európske sociálne fórum je tým správnym miestom, kde si môže Slovák, Slovenka vytvoriť názor a pochopiť o čo „tým antiglobalistom vlastne ide“. Nadchádzajúce fórum, ktoré sa uskutoční v dňoch od 4. do 7. mája v Aténach, bude regionálnym výsekom procesu zvaného Svetové sociálne fórum.

Jeho charta ho definuje takto: „Svetové sociálne fórum je otvorené zhromaždisko, ktoré slúži ako ohnisko reflexívneho myslenia, miesto pre demokratickú debatu o názoroch, slobodnú výmenu skúseností a spájania ľudí pri efektívnych akciách.“ Konštatuje, že fórum len zhromažďuje a spája organizácie a hnutia občianskej spoločnosti všetkých krajín, nechce byť však orgánom, ktorý reprezentuje celosvetovú občiansku spoločnosť.

Nejde o hnutie s akýmsi „ústredným výborom“, ale naopak o nehierarchickú a decentralizovanú štruktúru. Jej fungovanie je teda pokusom o autentickú demokraciu. Chvíľami možno trochu chaotickú a najmä pestrú – ako to ilustruje aj web stránka tohtoročného európskeho fóra.

Rovnako pestré sú aj témy prednášok, seminárov a workshopov. Pre slovenských účastníkov bude určite zaujímavé poznanie, že odbory v Európe dokážu spracovať a pripraviť tému z oblasti ochrany životného prostredia a diskutovať o nej s environmentalistami. V Aténách to predvedie talianska radikálna, zdola organizovaná, odborová konfederácia COBAS s témou Odpor a suverenita obyvateľov voči ničeniu miestneho prostredia.

Zápasy bratislavských aktivistov s magistrátom poplatným developerom a investorom nie sú len slovenským špecifikom. Ilustruje to téma, ktorú prináša Habitat International Coalition: Globalizované špekulácie s nehnuteľnosťami a mesto.

Pre obyvateľa krajiny, ktorá nemá tradíciu v tvorivom spájaní síl rôznych hnutí aj jednotlivcov, môže byť na druhej strane inšpiráciou téma belgickej siete „no-vox“ o tvorbe efektívnych kampaní proti chudobe a vylúčeniu, ktoré prepájajú chudobných, nezamestnaných, odborárov, imigrantov a mimovládky.

Brigády aktivistických klaunov na sociálnom fóre dokazujú, že arogantné autority najlepšie podkopáva výsmech. („Sme klauni, pretože čo iné môžeme byť v tak hlúpom svete. Pretože v každom z nás je klaun bez hraníc, ktorý sa pokúša utiecť...“)

Sociálne fórum je miestom, ale najmä dejom. Kto ho raz zažil, ten sa už na svet díva trocha inými očami.