Na svetovej výstave EXPO debatovali aj o vode

26. 8. 2008 -, Changenet

V budove Vodnej tribúny na Svetovej výstave EXPO Zaragoza 2008, ktorá je zameraná na vodné zdroje a ich udržateľnosť, sa v sobotu uskutočnila konferencia „Voda pre ozdravenie klímy – Nová vodná paradigma“. Medzinárodnú konferenciu za účasti expertov z Veľkej Británie, Nemecka, Francúzska Talianska, Čiech a Slovenska zorganizovala slovenská ochranárska mimovládna organizácia Ľudia a voda v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska a slovenskou reprezentáciou na tejto svetovej výstave.

Cieľom konferencie bolo upozorniť na zanedbávaný dopad činnosti človeka na obeh vody v krajine a tým následne i na klimatické zmeny v nej. Rečníci z akademického, podnikateľského, komunálneho a mimovládneho sektora predložili mozaiku riešení využívania, obnovy a ochrany vodných zdrojov v krajine. Generálny riaditeľ Vodnej tribúny pán Eduardo Mestre zablahoželal organizátorom k inovatívnemu prínosu k riešeniu aktuálnych potrieb sveta v oblasti vodných zdrojov. Na konferencii, ktorá bola financovaná prevažne z mimovládnych zdrojov, sa ako poslucháči zúčastnili predstavitelia miestnych a regionálnych vodohospodárskych inštitúcií, ako aj návštevníci z viacerých krajín sveta.

„Zníženie výparu vody z krajiny má za následok výrazné zvýšenie premeny slnečnej energie na teplo, ktoré prehrieva krajinu“, uviedol Ján Pokorný, expert na skúmanie premeny slnečnej energie v krajine. Toto tvrdenie doložil sériami satelitných fotografií v termocitlivej časti spektra z rozličných častí sveta, ktoré dokumentujú teplotné pomery v krajine pred a po zásahu človeka.

„Odlesňovanie, poľnohospodárstvo a urbanizácia spôsobujú zmeny obehu vody v krajine s dôsledkami na mikroklímu a na výskyt extrémnych prejavov počasia“, povedal Juraj Kohutiar z MVO Ľudia a voda. Devastáciu zásob vody v pôde možno podľa neho zvrátiť široko zameraným programom zachytávania dažďovej vody. Ako príklad uviedol opatrenia zamerané na zníženie odtoku dažďovej vody na 80 hektároch prírodnou katastrofou postihnutého územia vo Vysokých Tatrách (tzv. Vodný les), ktoré v porovnaní s podobnými neošetrenými plochami vykazujú vyššiu vlhkosť, vyšší stupeň obnovy vegetácie a priaznivejšiu mikroklímu.

„Súčasný spôsob urbanizácie vedie k znižovaniu výparu vody z krajiny, k tvorbe ´horúcich mestských ostrovov´ a prispieva ku globálnemu otepľovaniu“, uviedol Marco Smith z Berlínskej technickej univerzity. Prezentoval viacero fungujúcich spôsobov chladenia budov prostredníctvom výparu dažďovej vody a vegetácie.

„Dve tretiny rozpočtu Európskej únie priamo ovplyvňuje zmeny krajiny a spôsob hospodárenia v nej, najmä vplyvom nastavenia dotácií a ekosystémových kritérií spoločnej poľnohospodárskej a vodnej politiky EU. Komunálna sféra tak znáša následky povodní, bez toho, aby ich mohla výrazne ovplyvniť.“, uviedol Martin Kováč zo Združenia miest a obcí Slovenska.

„Mestá potrebujú nový koncept manažmentu dažďových vôd, ktorý je možné využiť ako súčasť mestskej architektúry“, povedal Alessandro Mazzotti z Turínskej Polytechnickej univerzity.

„Zásoby vodných zdrojov je možné zvyšovať nadbytočnou vodou z bystrín pomocou vsakovacích kanálov v lesnej krajine a tým získavať čistú pramenistú vodu pre ďalšie využitie“, povedal Jean Marc Hought z Francúzska, ktorý sa podobnej aktivite venuje už mnoho rokov.

Charlie Paton predstavil svoj nízkonákladový model skleníkov, ktorých prototypy už fungujú vo viacerých krajinách sveta a sú založené na využívaní morskej vody a slnečnej energie.

Viac vody „Riešenie spočíva v plošnej ochrane vodných zdrojov a pôdy a zavedení integrovaného manažmentu vodných zdrojov postavenom na ochrane vodného režimu krajiny a obnove obehu vody v krajine“, uviedol Michal Kravčik z mimovládnej organizácie Ľudia a voda.

Odlesňovanie, poľnohospodárstvo a urbanizácia urýchľujú povrchový odtok dažďovej vody, znižujú jej výpar a vsakovanie a spôsobujú tak odvodňovanie ľudskou činnosťou premieňanej krajiny. To spôsobuje napätie v zásobovaní vodou pre ľudí a ekosystémy. Prehliadanou skutočnosťou je, že nedostatok vody v krajine vedie k zvýšenej tvorbe citeľného tepla, na ktoré sa premieňajú ohromné množstvá slnečnej energie, ktoré sa pri nedostatku vody nemôžu spotrebovať na výpar. Situácia je osobitne zlá v mestách a obciach, ktorých povrch je pokrytý nepriepustnými materiálmi. Okolo 10 miliónov m3 dažďovej vody je bez akéhokoľvek úžitku pre ľudí či ekosystémy takto ročne spláchnutých z miest a obcí Slovenska a približne 20 miliárd m3 z Európy. Malý vodný cyklus (uzatvorený obeh vody nad pevninou) je tým poškodený. Následné zvyšovanie teplotných rozdielov spúšťa mechanizmy, ktoré zvyšujú výskyt extrémov klímy. Veľký vodný cyklus (výmena vody medzi oceánom a pevninou) začína dominovať. Veľký vodný cyklus bez zmierňujúcich účinkov malého vodného cyklu často prináša dážď v nesprávnom čase, na nesprávnom mieste a v nesprávnom množstve. Teplejší vzduch nad suchými a horúcimi mestskými a poľnohospodárskymi oblasťami vytláča zrážkovú činnosť do chladnejších zalesnených alebo vyššie položených prostredí. Dažďové zrážky (z oblakov, ktoré sa koncentrujú geograficky, ale aj v stále kratších obdobiach roka) tak spadnú na chladnejšie oblasti, kde iniciujú (stále častejšie) tragické povodňové vlny, ktoré postihujú nižšie položené poľnohospodársko-urbánne regióny, napriek tomu, že v nich prší len málo. Povodne a suchá tak majú spoločného menovateľa, ktorým je narušenie malého vodného cyklu neznalým hospodárením človeka v krajine. Ústrednou témou novej vodnej paradigmy je obnova a zachovávanie vyrovnanej vodnej bilancie na všetkých úrovniach územia. Zadržiavanie dažďovej vody, ktoré ľudstvo praktizovalo po tisícročia na získanie dodatočných zdrojov vody, pokiaľ by sa vykonávalo v masovom meradle so zahrnutím vsaku a výparu, mohlo by tiež pomôcť obnoviť malý vodný cyklus, ochladzovať krajinu, znižovať frekvenciu a intenzitu súch a povodní, ako aj zvyšovať biodiverzitu.

DISKUSE - KOMENTÁŘE: