|
Kjótsky protokol vstupuje do platnosti, boj za zníženie emisií začína
15. 2. 2005 Barbora Černušáková [Priatelia Zeme] -
Kjótsky protokol, ktorý zajtra vstupuje do platnosti je len prvým krokom smerom k redukcii skleníkových plynov. „Svet okolo nás sa prudko mení a bohaté krajiny by mali začať konať skôr, ako bude príliš neskoro. Spojené štáty, ktoré sú najväčším znečisťovateľom, by sa do tohto úsilia mali zapojiť,“ hovorí Catherine Pearcová z Priateľov Zeme.
Organizáciu sklamal postoj Európskej únie, ktorá v nedávno prijatej stratégii odporučila členským štátom, aby zníženie emisií plánovali zatiaľ len do roku 2012. Podľa Priateľov Zeme tým EÚ ustúpila z pozície lídra v procese boja proti skleníkovým plynom.
„Európska únia uznala, že dôsledky klimatických zmien budú stáť ďaleko viac, ako úsilie o ich zmiernenie. V novej stratégii však skôr čaká, kým sa dopredu nepohnú ďalšie strany, čím prestáva byť lídrom v tomto úsilí. Ide o úder do tváre obyvateľom rozvojových krajín, ktoré už dnes trpia suchami, povodňami, zosuvmi pôdy, ku ktorým vedú klimatické zmeny spôsobené aj znečisťovaním zo strany priemyselných krajín,“ hovorí Jan Kowalzig z programu boja proti klimatickým zmenám Priateľov Zeme.
Európska únia by podľa Priateľov Zeme mala využiť svoju ekonomickú silu a technologické možnosti na to, aby viedla úsilie o redukciu emisií. Spoločná snaha priemyselných krajín na čele s EÚ môže do roku 2050 viesť k obmedzeniu tvorby emisií až o 80 percent. „Znamenalo by to úžitok pre naše hospodárstvo aj našich občanov,“ dodáva Kowalzig.
Kjótsky protokol doteraz ratifikovalo 141 krajín, vrátane Slovenska. Ak by v súčasnosti svet bol schopný zastaviť produkciu emisií, množstvo, ktoré predovšetkým priemyselné krajiny vyprodukovali v minulosti je natoľko veľké, že už nemožno zabrániť zvýšeniu globálnej teploty o 1,3 stupňa Celzia. Ak by teplota stúpla nad 2 stupne Celzia, klimatické zmeny, ku ktorým už v súčasnosti dochádza, by sa stali katastrofálnymi.
V novembri začnú rokovania o tom, čo krajiny urobia po roku 2012, kedy skončí prvé obdobie stanovené Kjótskym protokolom. Dôležitou otázkou bude, ako reagovať na rastúci objem emisií z Číny, Indie a Brazílie.
Barbora Černušáková
|
|
|
|